Som žena záľub. Môj vek 50plus mi nie je prekážkou, pretože milujem život. Inšpirujem ženy a pomáham im pochopiť, že i v tomto veku majú čo ponúknuť a žiť život podľa svojich predstáv.

Volám sa Jana Bakičová a dnes nesnívam svoj život, dnes žijem svoje sny. Žijem na plno, uvedomujem si, že je potrebné žiť každý deň, ako keby bol posledný.

Vždy to tak nebolo.

Mala som 40 rokov, deti boli dospelé, mali svoje plány a nové životné cesty. Vytvoril sa mi čas a ja som sa mohla znova venovať veciam a záľubám, ktoré som na pár rokov kvôli rodine a deťom musela schovať do šuplíka.

Obdobie snenia a žitia.

Mojim najkrajším obdobím v mojom živote som si myslela, že je obdobie medzi 40 až 50 rokom môjho života. Spoznala som ľudí, ktorí sa venujú speleológií a ja som našla svoju druhú rodinu.

KRÁSNE, čo KRÁSNE, SUPER obdobie. Snívala som a žila.

Zúčastnila som sa expedícií na Balkáne - Ostrov Hvar, Kosovo, Albánsko... a domáce objavy to spomeniem len tak okrajovo. Stála som na miestach, kde nikto nikdy nestál. Bola som v hlbinách našej zeme, pozorovala, študovala a objavovala krásy, ktoré vytvorila matka Zem a matka Príroda.

Každým dňom som prekonávala sama seba. Začala som s jaskyniarskym lezením, zlaňovala som až 100 metrové jaskynné systémy a diery, fotila a publikovala. Skrátka SUPER OBDOBIE.

Obdobie hlbokej frustrácie a depresie.

Vo veku 48 rokov som podstúpila zložitejšiu ženskú operáciu a tu v mojom živote nastal VEĽKÝ ZLOM.
Lekár odporúčal, znížiť tempo v mojim záľubám. Po tomto doporučení som ostala dosť zaskočená, nemohla som so zdravím hazardovať. Zdravie je zdravie.

Ďalší zlom v mojom živote bol pred štyrmi rokmi, keď som prišla o zamestnanie. Mala som v tom období skoro 50 rokov. Na úrade práce som bola evidovaná už rok. Ja, predtým veľmi aktívna žena, som ostala smutná.

Začala som hľadať novú prácu. Reagovala som na mnohé ponuky. Chodila som na konkurzy, dostala som sa dokonca aj do užšieho, finálového kola výberového konania. No odpovede z konkurzov boli stále rovnaké: ,,Ďakujeme, no vybrali sme iného uchádzača.“

V jednom období doľahla na mňa frustrácia a dostala som sa do depresií. V noci som ťažko spávala a neustále som sa sama seba pýtala: ,,Prečo si neviem nájsť prácu?“

Nastáva zmena v živote.

Na moje 50-tiny som dostala od priateľa neobyčajný darček. Do poslednej chvíle som ani netušila, čo to bude. Ten DARČEK bol ZÁŽITOK.

Stála som medzi bojovníkmi v bojovom poli, konala sa rekonštrukcia bojov 2.svetovej vojny o mesto Košice. Obliekli ma do ruskej uniformy, na nohy obuli baganče veľkosti č.13, omotali omotky a dali krátky výklad k zbrani Mousin 39 z roku 1944. Kaťuše, tanky, lietadla, vlak .....ukážka skončila.

Ľudkovia zlatí, nemala som ani slov na to, aby som to mohla opísať. No, úžasné!

Pokračovanie si prečítajte TU>>>